Kekés so svojou nadmorskou výškou (1014 m.n.m.) vôbec nepatrí medzi velikány. No vzhľadom na rovinatý a nížinný charakter Maďarska je to kopec, ktorý za zmienku stojí. Na jeho vrchole je televízna veža s rozhľadňou, príjemná reštaurácia a stánky so suvenírmi. Okrem asfaltovej cesty vedie na vrchol niekoľko značených chodníkov. Doteraz som zastával názor, že Slováci a Poliaci majú asi najlepšie turistické značenie, no kto bol na Kekesi, dá mi zrejme za pravdu, že v tomto nás Maďari predčili. Značky boli doslova a do písmena na každom treťom strome. Pochodil som už viacero horstiev, ale toto som videl prvýkrát. Jednoducho, aj keby som chcel, nedá sa tam stratiť. No nielen v tom nás Maďari predbehli. Vo vrcholovej reštaurácii som pri platení zažil menší šok. Za 10€ sme sa najedli traja. A nie bufetovým občerstvením, ale serióznym obedom. Z teplých bufetových pultov sa dá vybrať asi zo 6 druhov polievok a asi z 10 druhov hlavných jedál. Plus prílohy, plus šaláty a s usmiatou obsluhou. Za 10€ traja a doplna!. Keď porovnávam s Hrebienkom, alebo Skalnatým Plesom…trochu sa hanbím.

No ale poďme k praktickým informáciám pre prípadných záujemcov.

Východiskom na Kekés je dedina Mátraháza. Do navigácie si dáte Mátraháza Posta. Parkovať sa dá zadarmo na veľkom parkovisku. Hneď pri parkovisku je smerovník Kékestetö aj s asfaltkou vedúcou na vrchol. Poza zvodidlá vedie modrá značka, ktorou sa dá ísť po zjazdovke okolo vleku až na vrchol. Výstup netrvá viac ako 50 minút (a to aj v prípade že idete s malými deťmi.). Na vrchole sa eštš môžete asi za 2€ vyviezť výťahom na vyhliadkovú vežu a v kaviarni si dať kávu. Výhľad z veže je naozaj doširoka, doďaleka. Späť sa dá ísť napríklad po žltej značke. Je to síce o niečo dlhšie ako modrá “direttissima”, ale krajšie a zaujímavejšie, po lesnom chodníku. Dá sa takto urobiť príjemný okruh.