Za svoju výšku (1725 m n.m.) vďačí vraj Babia hora jednej závistlivej bosorke. Usídlila sa na tomto kopci a chcela mať najlepší prehľad o okolí. Ale na susednom kopci Pilsko a najmä na kráľovskom kopci Chočských vrchov – Veľkom Choči (1 611 m n. m.) sídlila konkurencia a ich výhľad na okolie mal byť lepší. Babizňa teda konala. Zajala zopár chudákov a nútila ich celé dni zvláčať na horu skaly. Bosorke sa však stále zdalo, že vrchol má k oblakom ďaleko, čo bolo pre nedobrovoľných otrokov mučivé. Keď chudáci navŕšili už viac ako 110 metrov, dobrí ľudia im poradili, ako sa vyslobodiť. Umiestnili na skaly kríž a kým bosorka zúrila, všetci jej ušli. Oravci však hovoria, že nahnevaná striga je tam dodnes – Babia hora má vraj až dvesto dní v roku mimoriadne nepriaznivé počasie. Zúria tam divoké búrky, lejaky a krupobitia, sú veľké zimy, husté sneženia, hmly a víchrice. Preto má tento pekný beskydský kopec nelichotivý názov Babia hora. No a Poliaci ho volajú Babia Góra, alebo Diablak.

Bosorka z Babej hory má v našej čiernej mágii údajne stále celebritné postavenie. Miestni tvrdia, že jarná noc z 30. 4. na 1. 5. býva vždy termínom jej celoslovenskej pracovnej porady s kolegyňami, a vtedy je vraj lepšie horu, plnú mrchavých báb, zďaleka obchádzať.

Nech je to ale akokoľvek, faktom ostáva, že Babia hora je najvyšším vrchom Oravských Beskýd a naším najsevernejším vrchom na slovensko – poľskej hranici. A veľmi časté nepriaznivé počasie sa dá vysvetliť aj vedeckejšie ako len povesťou o namosúrenej babizni. Babia hora leží na severnom okraji karpatského oblúka a zachytáva veterné prúdy od Atlantického oceánu. To má za následok chladné a vlhké podnebie. Prejavom tohto sú časté hmly a zrážky, ktoré vytvárajú bohaté zásoby vody. Typickým poveternostným javom, vyplývajúcim zo spomínanej skutočnosti sú početné náhle zmeny počasia, ktoré majú na svedomí mnoho ľudských obetí, najčastejšie nepripravených turistov.

Na tento povesťami opradený vrchol sa dá vystúpiť tromi rôznymi cestami. Zo slovenskej strany, od chaty Slaná voda, vedie červená značka cez Malú Babiu horu a sedlo Brána na samotný vrchol Babej hory. Aj druhá cesta, ktorá vedie po žltej značke, začína pri chate Slaná voda. Smeruje ale na opačnú stranu, okolo Hájovne na Rovniach (tej hájovne, kde P. O. Hviezdoslav napísal Hájnikovu ženu) a potom priamejšie na vrchol. Obe výstupové cesty sa dajú spojiť do veľmi pekného okruhu. Tretia možnosť výstupu na tento vrchol je z poľskej strany, z dedinky Przywarovka. Nech sa vydáte akoukoľvek trasou, počítať treba s tým, že výstup na Babiu horu patrí ku kondične náročnejším podujatiam (prevýšenie je skoro 1000 m a to je porovnateľné s vysokotatranskou turistikou !), pri ktorom je potrebné zvážiť aj predpoveď počasia. Nám počasie vyšlo priam ukážkovo a cesta po žltej žnačke okolo Hájovne na vrchol nám trvala rovné 3 hodiny.