Kde nie sú vírusonosiči, tam hádam nebude ani vírus. Riadiac sa týmto heslom, sme sa pod rúškami samoty vybrali do oblasti, kde sme predpokladali že nebude skoro nik. A bolo to tak. Smrekovica zívala prázdnotou. Na jednej strane škoda, pretože je tam krásne. No na druhej strane…super, pretože ten pokoooj a kľuud a nikde nikto 😊.

Smrekovica (1200 m n.m.) je najvyšší vrchol  jadrového pohoria Branisko a pôvod názvu vraj pochádza od názvu stromu – smrek. Najčastejšie výstupové trasy sú z Vyšného Slavkova po žltej, alebo zo sedla Branisko po modrej. My sme sa vybrali z Braniska. Dobrá polhodinka chôdze sa dá ušetriť tým, že autom pôjdete až ku chatkám a za poslednou najposlednejšou chatkou zaparkujete. Odtiaľ pekne po modrej značke sa dá na vrchol Smrekovice dôjsť asi za 1,5 h.  A keďže máme radšej okruhy, ako ísť tou istou cestou hore aj dole, tak zo Smrekovice sme pokračovali po žltej značke smer Kravcová a napojili sme sa na modrú značku, ktorou sme došli do sedla Smrekovica. Odtiaľ pekne Markovou skratkou a po modrej až k autu.

Čo je vidieť yo Smrekovice? V podstate všetko čo si turista v tejto oblasti môže želať: Volovské vrchy, Slovenský raj, Spišský hrad a Dreveník ako na dlani, potom Patria, Sľubica, Rajtopíky, atď, atď …

Záver teda znie. Krásna a nie až tak veľmi navštevovaná oblasť. Pokiaľ nemáte veľa času, nemusíte isť okruh. Stačí ísť po modrej hore aj dole, Takže ak máte voľných pár hodín, nech sa páči. Myslím že Smrekovica nesklame.